Štúrovci (koncert zrušený)

Nedávno som čítala o istom vedeckom výskume o tom aká hudba sa nám páči. Vedci sa domnievajú, že si vyberáme hudbu, ktorá sa podobá tej, ktorú sme si obľúbili už v minulosti. Zrejme na tom bude niečo pravdy.
Vyrastala som na rozprávke martinského divadla - Soľ nad zlato. Onedlho potom ako sa divadlo rozhodlo vydať nahrávku tejto rozprávky na magnetofonovej páske som text poznala naspamäť, pri tretej návšteve divadla som vedela, kedy si herci trochu zaimprovizovali. Na toto som si spomenula, keď som navštívila predstavenie martinského divadla - Štúrovci (koncert zrušený).

V divadle sa dostaneme na skúšku koncertu mladej nádejnej skupiny The Sturs. Koncert má byť na druhý deň a tak je potrebné si naposledy pred koncertom prejsť ešte raz celý repertoár.
Za bicie zasadá Samo Chalupka (Dano Heriban), basgitary sa chytil Janko Kráľ (Ondrej Kovaľ), klávesové nástroje má na starosti Andrej Sládkovič (Miloslav Kráľ), elektrickú gitaru Anton Bernolák (Róbert Mankovecký), vokály Adela Ostrolúcka (Lucia Jašková) a Marína Geržová (Milena Minichová) a akustická gitara, djembe a spev, nikto iný ako Ľudovít Štúr (Marek Geišberg). Special guest: pani Anna Štúrová (Jana Oľhová). Ako už možno správne tušíte, ide o zhudobnenú poéziu Štúrovských básnikov (o niekoľko textov sa postaral aj režisér Dodo Gombár).

Ak mám byť úprimná, spočiatku som od toho moc nečakala - nejaké pripravené pesničky, ktoré sa budú snažiť zahrať herci na nástrojoch, ktoré držali v ruke prvý krát keď začali hru skúšať. Týmto sa všetkým protagonistom hlboko ospravedlňujem, omyl spôsobila moja nevedomosť! Všetci herci si už niekoľko akordov na nástrojoch odohrali a ešte ktomu ich to stále aj baví.A ono to nakoniec ani nie je tak divadlo, ale koncert! Nechcem ale oceňovať herecké výkony, to nechám n a väčších odborníkov (hoci mne sa páčili), prejdem radšej k tej hudobnej stránke (hoci ani tu nie som až taký odborník).

Trojici Róbert Mankovecký, Miloslav Kráľ a Ondrej Kovaľ sa podarilo zo štúrovských textov vyrobiť poriadne hitovky. Ale ako som sa dočítala na internete, je to vraj zásluha celej kapely, pretože divadelné skúšky vyzerali poväčšine ako skúšky pravej rockovej kapely a každý tak mal možnosť prispieť. Keďže sa predstavenie chytilo, rozhodli sa autori nahrať a vydať všetky songy z predstavenia. Je tu zastúpený je rock, punk, ska, hip - hop, jazz aj blues, všetky tieto žánre sú zvládnuté prekvapivo dobre. Z každého si užijeme trošku a skladby sú tak navzájom dosť odlišné. Napriek tomu to celé pekne drží pokope. Stále je to trochu cítiť divadlom, čo však vôbec nie je na škodu. A hlavne je to strašne melodické. Dokonca je tu dosť vyslovených hitoviek. Tie sa striedajú s baladickejšími polohami. Prekvapením pre mňa je aj jediná skladba Ondreja Kovaľa. Je položená priam v ezoterickej rovine a je plná krásnych hudobných momentov, človek sa až nestačí čudovať. Dokonca mi to niečím pripomína Andreja Šebana, alebo Jara Filipa.

Všetko sú to neuveriteľne chytľavé skladby. Za všetko hovorí to, že k CD som sa dostala pár dní pred skúškou z matematických štruktúr. A počas učenia mi robilo strašný problém dostať ho z hlavy. Piesne sa plynule prechádzali v mojej hlave, jedna do druhej, takže počas toho ako som sa učila o algebrách, topológiách a homomorfizmoch som v hlave počula: kebych ja bol orol vták - len si vetry povievajte - zakvitli jablone v susedovom sade. Skúšku som našťastie spravila.

Ďalším prekvapením je aktuálnosť textov.
Napríklad Sládkovičovho Šarkana by som len zťažka zasadila do 19. storočia:

Letel šarkan vysoko,
chlapci pod ním stáli:
Vysoko si aj oni
životom žiadali.
Prišiel víchor, vychytil
chlapcom z rúk šarkana:
Tak utratí sa ti radosť
ďaleko púšťaná.
Už je šarkan v oblakoch,
motúz prsty reže:
Bez bolesti nechodia
veselosti svieže.

Štúrovci chcú byť a sú trochu kontroverzní. Mne osobne vôbec nevadí, že sa s básňami narába ako s hudobnými textami, hoci sa to niekomu môže zdať zvláštne. So zhudobnenou poéziou našich básnikov sa môžme stretnúť aj napríklad u Pary a jej zhudobného Hviezdoslava, alebo u Kollárovej Slávy dcéry u Ebenovcov. Všetky národnobuditeľské texty pôsobia ešte viac tým, že sú zhudobnené a získavajú tak občas poriadnu silu, ktorú si človek na strednej škole ani neuvedomil.

Róbert Mannkovecký dostal za predstavenie Cenu ministra kultúry za rok 2006 a autori hudby boli odmenení cenou Dosky 2007 za najlepšiu scénickú hudbu.