Na plti po Váhu - fotoreport

Dedina Strečno, kde sa celá dobrodružná výprava začala. V pozadí hrad, v popredí pltníci.

Zo Strečna sme sa mikrobusom dostali na štart plavby - pltisko Bariérová. Názov dostalo podľa bariér, ktoré sa tu kedysi stavali, aby zabránili pltiam prejsť. Naposledy tu bariéry stály počas vojny. Vzadu už vidieť skalu Besná.

Druhá do dvojice - skala Margita. Keby si niekto nemohol spomenúť, tak tieto skaly preslávil Ján Botto. V jeho balade zhodí macocha svoju nevlastnú dcéru do Váhu a neskôr ju výčitky svedomia doženú k tomu, že do rieky skočí aj ona sama. V skutočnosti skončia obe skaly tiež tragicky. Skaly boli zostrelené pri stavbe železničného tunela a onedlho skončí Margita pod novou štvorprúdovou cestou. Hore na Margite je dnes možné vidieť nivelačný bod.

Domašínsky meander. Najväčší meander na Slovensku, ktorý bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. Meander rozdeľuje Malú Fatru na Lúčanskú a Krivánsku časť. Vľavo vchod do železničného tunela.

Starý hrad, pôvodne hrad Varín, bol postavený v 13. storočí. Dnešný názov dostal po sprevádzkovaní hradu Strečno. Kedysi bolo možné vidieť z jedného hradu ten druhý, dnes je možné vidieť naraz oba hrady iba z rieky.

Starý hrad,

železničné mosty pod hradom Strečno, nad nimi previs elektrického vedenia, najdlhší na Slovensku

a hrad Strečno. Vznikol v 14. stor. ako ochrana mýtnej stanice umiestnenej pri brode cez rieku Váh.

A koniec plavby. Pltníci nás štastne vysadili zas v Strečne. Plte vrelo odporúčam, sezóna končí 31. októbra, pri troche šťastia na babie leto to ešte tento rok stihnete. A keby nie, ďalšia sezóna začína 1. apríla.